Medzinárodný deň žien je sviatok, ktorého podstata nám uniká. Keď som sa spýtala desať ľudí zo svojho okolia, čo pre nich tento sviatok znamená, ani jeden nepovedal, že by si MDŽ asocioval s právami žien.
Prvé, čo väčšinu ľudí napadne keď sa povie MDŽ je, že to je pekný sviatok, v ktorý si spomenú na svoju mamu, či priateľku, manželku. Na ženy, ktorým sú vďačný za to, čo pre nich robia, a vážia si ich. Oslavuje sa ako zmes Valentína a Dňa matiek. Poďakovanie dôležitým ženám v živote a na verejnej úrovni ocenenie významných žien v histórii a súčasnosti. Nevidím zmysel v obdarovávaní kvetmi a blahoželania na tento sviatok. Zahmlieva to, o čom MDŽ skutočne je, a obracia k tomu, či niekto náhodou nezabudol zavolať a zablahoželať svojej mame.
V Českej a Slovenskej republike navyše uberá na dôležitosti a pozitívnemu pohľadu na sviatok asociácia s komunizmom. V bývalom režime sa sviatok vo veľkom oslavoval tým, že každá súdružka dostala karafiát a chlapi išli do krčmy. Pod článkami o význame MDŽ sa komentujúci rozčuľujú nad tým, že sa jedná o komunistický sviatok, nemá žiaden význam ho oslavovať a autori článkov sú zrejme tiež komunisti, keď podporujú MDŽ (alebo ešte horšie, komunistické feministky, čo je už naozaj silná káva).
Na Slovensku máme aj ďalšiu príjemnú asociáciu, a to s Ficom. Politická strana Smer organizuje každoročne akcie v kulturákoch po Slovensku, na ktorých sa zúčastňuje množstvo dôchodkýň okúzlených pánom premiérom a jeho vtipmi o svokrách a manželskom živote. Na týchto zábavných stretnutiach dostanú staršie panie nie len tradičný kvet, ale aj podpiskartičku Fica či Kaliňáka. Od Fica sa veru ťažko premostí myseľ k boji za ženské práva. Na žiadnom so stretnutí som síce nebola, no ťažko sa verí tomu, že po bohatej nádielke vtipov sa téma obráti na nerovné platy.
Pôvod sviatku vznikol v roku 1908, keď protestovali ženy za lepšie pracovné podmienky a volebné právo. Zmyslom sviatku je teda oficiálne boj za práva žien. O tom by aj mal byť, o boji za rovnoprávnosť, málokto mu ale prikladá tento význam. Ja sama som dlho o jeho podstate nevedela, medializácia sviatku v správach je slabá, ale za to množstvo reklám upozorňuje mužov, aby nezabudli kúpiť kyticu a čokoládu. Veď čo je lepší spôsob, ako ukázať rovnocennosť, ako to, že muži kúpia ženám darček. Politický rozmer sa ale k sviatku začína vracať. Vo viacerých mestách, medzi ktorými je aj Praha, sa 8. marca konali demonštrácie žien bojujúcich za svoje práva. Najdôležitejšími témami, ktorými sa dnešné feministické hnutia zaoberajú v rozvinutých krajinách, sú nerovné mzdy a násilie na ženách, či už sa jedná o to domáce alebo znásilnenie. Nerovné mzdy je jedna z mála tém, ktoré môžeme predložiť aj tým, čo sa z feminizmu smejú a budú súhlasiť.
Výsmech z feminizmu je stále obľúbená disciplína. Častý je názor, že nie je za čo bojovať, rovnosť predsa už dávno je. Feministky sa zaoberajú nepodstatnými témami, pričom sa pohotovo vytiahne napríklad prípad básničky v čítanke o úlohe dievčat na svete a celé feministické hnutie sa obráti na jednu veľkú frašku. Vo svete, kde by boli tieto tvrdenia pravdivé, na nešťastie nežijeme a je ešte pred nami dlhá cesta ku skutočnej a celosvetovej rovnoprávnosti. Spôsobom ako sa k tomuto cieľu priblížiť je miesto kvetov a blahoželaní na MDŽ bojovať za rovnocennosť a každý deň pripomínať, prečo je dôležité bojovať.
MAŠA KALČOKOVÁ
