Už po pár slovách, ktoré prehovorím, nasleduje väčšinou séria typických otázok, ktoré začínajú tým, či som zo Slovenska. Vždy mi je nakoniec položená otázka prečo študujem tu, v Česku. Je snáď samozrejmé prečo. Sú tu lepšie školy.
Častými otázkami, ktoré sa ma ako Slovenky na českej univerzite pýtajú, sú, či môžeme písať práce do školy po slovensky – áno, môžeme – a či nemám problém rozumieť po česky. Po príchode do Brna ma prekvapilo, že pre niektorých Čechov je ťažšie rozumieť po slovensky a viem, že aj slovenské deti už nerozumejú češtine tak, ako moja a staršia generácia. So štúdium v češtine, ako ostatní Slováci, nemám žiaden problém a je tomu tak aj kvôli tomu, že pomer kníh, ktoré som prečítala v češtine a slovenčine, je približne vyrovnaný, keďže v kníhkupectvách a knižniciach máme na Slovensku stále veľkú časť kníh v českom preklade.
Slováci sú v Českej republike najpočetnejšia národnostná skupina. Český štatistický úrad uvádza, že v ČR žilo v roku 2011 približne 147 000 Slovákov. Aj keď niekomu iste Slováci vadia, tak koncept xenofóbneho Česka sa na Slovákov vzťahovať nedá, lebo určite nie sú ničím neznámym a cudzím. Na Masarykovej univerzite je podľa vyjadrenia hovorkyne univerzity Terezy Fojtovej trinásť percent študentov zo Slovenska. Podľa rektora Mikuláša Beka je na fakulte informatiky dokonca polovica študentov Slovákov.
V posledných rokoch v podstate každý, kto chce skutočne vyštudovať a nie len získať nejaký diplom, ide aspoň do Česka. Nikto sa nemôže čudovať tomu, prečo Slováci chodia na české univerzity. Študovať na škole, ktorá len horko-ťažko získava akreditáciu, sa nikomu dobrovoľne nechce. Najmä, ak má možnosť študovať na lepšej škole zadarmo a ešte sa ani nemusí učiť cudzí jazyk.
Pre predstavu, ako sú tom v porovnaní s českými slovenské univerzity, tak v rebríčku najlepších vysokých škôl The World University Ranking na školský rok 2016/2017 sa umiestnili dve slovenské univerzity, pričom českých univerzít sa umiestnilo dvanásť. Univerzita Komenského obsadila priečky 601. až 800. a Karlova univerzita 401. až 500. miesto. Ak by som chcela ostať na univerzite v mojom rodnom meste, čo je Banská Bystrica, tak tá sa neumiestnila v zozname, ktorý má 2000 priečok, vôbec. Ktovie koľko priečok by zoznam musel mať, aby tam bola, keďže mala pred rokom problém, spolu s inými slovenskými univerzitami, vôbec získať akreditáciu. Lepšie sa umiestnilo aj Maďarsko so siedmimi a Poľsko s deviatimi univerzita v zozname najlepších.
Keď už tu študujú, tak by tu mali aj zostať pracovať a vrátiť na daniach to, že školu mali zadarmo. To je zrejme najčastejšia kritická poznámka na slovenských študentov. Myslím, že nie veľa Slovákov ide študovať do Česka s plánom, ako svoje nadobudnuté vedomosti prinesú do svojej domoviny ako lup. Toho sa Česi báť nemusia. Väčšina Slovákov sa naspäť domov po ukončení štúdia veľmi neponáhľa. Ďalšími argumentami je, že Slováci zaberajú miesto Čechom na ich univerzitách a nespravodlivo zjednodušené nároky na správnu gramatiku, ktorú nemá kto kontrolovať. Miesto zaberajú slovenský študenti tím českým, ktorí boli v prijímacích skúškach horší ako oni. Nemyslím teda, že vzniká neprávosť, keď priestor študovať dostanú lepší študenti. Čo sa týka gramatiky, tak sú nám zrejme občas prehliadnuté chyby, no v bežných úlohách či testoch sa aj tak gramatické chyby neberú do úvahy.
Dôvodom, prečo študovať v Česku, nie sú len kvalitnejšie školy, ale aj väčšie šance dobre sa po ukončení školy uplatniť a celkovo lepšie životné podmienky. Študovať zadarmo na dobrej škole a to v rodnom jazyku bez toho, aby ma to nejako obmedzovalo, je skvelá šanca pre slovenských študentov dostať čo najlepšie vzdelanie, ktoré by sme doma nedostali. Dúfam teda, že Česi chápu, že jediné, čo sa snažíme ,,ukradnúť“, nie sú miesta na školách či štúdium zdarma z ,,kapes“ daňových poplatníkov, ale možnosť mať sa v živote čo najlepšie.
Maša Kalčoková
