Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Z hotelu turista skutočný Egypt neuvidí, hovorí stážistka Barbora Wagnerová

16. 04. 2017 21:21:21
Resorty, čisté bazény a upravené pláže. Táto predstava Egypta ročne do hotelov priláka mnohých Čechov a Slovákov. Skutočnú tvár krajiny sa ale pred dvoma rokmi rozhodla preskúmať študentka Barbora Wagnerová.


Brno - Študentka práva Barbora Wagnerová sa pred dvoma rokmi rozhodla vycestovať do severnej Afriky a v rámci projektu šesť týždňov pomáhala s výukou angličtiny v súkromnej materskej škôlke. Počas svojho pobytu mala možnosť preskúmať egyptské pamiatky, zvyky či špecifickú kultúru krajiny a všetko, čo v Afrike zažila, si dodnes rada pripomína.

Prečo práve Egypt?

Chcela som vycestovať do exotickej krajiny, v ktorej to vyzerá inak ako v Európe, no nebyť úplne ďaleko od domova, ak by sa náhodou niečo stalo. Navyše organizácia, cez ktorú som si stáž našla, mala v Egypte veľmi širokú a pestrú ponuku projektov, cez ktoré mala Európanka ako ja možnosť vidieť obľúbenú turistickú destináciu z trochu iného pohľadu ako ju ukazujú katalógy.

V čom sa líši katalógový Egypt od toho reálneho?

Asi v tom, že sú to takmer dve odlišné krajiny. Pokiaľ človek ide na dovolenku do hotela, často sa do víru egyptského mesta ani nedostane. Buď sa mu ho nechce preskúmať, alebo ho tam jednoducho nepustia.

Ako teda krajina vyzerá v skutočnosti?

Počas šiestich týždňov, ktoré som v tejto krajine strávila, som videla jej dve tváre. Tá prvá je tá staroveká, s bohatým kultúrnym dedičstvom, o ktorom sa učíme na školách. Tá druhá však už taká známa ani pekná nie je. Bola som napríklad veľmi prekvapená z toho, aká chudobná to napriek cestovnému ruchu vlastne je.

Čo vás ešte prekvapilo?

Bolo toho veľmi veľa, no ak by som to mala zhrnúť, tak by to boli asi veci, ktoré Egypťania považujú za normu. Bežne tam napríklad predávajú veci z vlastnej domácnosti posediačky na ulici, aby si zarobili aspoň nejaké peniaze navyše. Čo ma ale zarazilo najviac, bola doprava. Retardérov na cestách je niekoľkonásobne viac ako v Česku a to hlavne kvôli tomu, že bez nich šoféri na starých autách jazdili, ako sa im zachcelo. Dopravné zákony totiž priveľmi nerešpektujú. Ďalej ma veľmi prekvapil systém hromadnej dopravy, ktorý v podstate ani neexistuje. Autobusové stanice a zastávky síce stoja, no súkromné minibusy, ktoré na prepravu viacerých osôb slúžia, zastavujú len tam, kde ich šoféri vidia niekoho, kto by chcel nastúpiť. Pokiaľ teda stojíte pri ceste so skupinou kamarátov, je dosť možné, že pri vás zastaví šofér minibusu a bude vás presviedčať aby ste sa zviezli.

Čo sa vás po prílete najviac šokovalo?

Na letisko pre mňa prišiel pán s autom, ktoré by sme my Česi s najväčšou pravdepodobnosťou nechali zakryté niekde v garáži. Sprvu som si myslela, že je to len výnimočný prípad, no po príchode do mesta som zistila, že podobné auto má skoro každý. Čo ma ešte prekvapilo bol fakt, aká hlučná krajina Egypt vlastne je. Ľudia na ulici po sebe kričia, staré autá na seba neustále trúbia a keď začína omša v mešite, tak sa celé mesto razom premení na jeden veľký hluk.

Deťom sa páčilo, že sa o nich zaujíma niekto, koho každý deň na ulici nestretnú

Čím ste svojich šesť týždňov v severnej Afrike strávili?

Učila som deti v škôlke angličtinu. Bola súkromná a nejaké základy už mali, no napriek tomu bola komunikácia s nimi miestami dosť zložitá. Našťastie som v tom nebola sama, v triede so mnou vždy ostala aj ich stála učiteľka, takže keď som už na konci pobytu nevládala, s výukou mi výrazne pomohla ona.

Ako by ste túto skúsenosť opísali?

Jedným slovom? Vyčerpávajúca. Aj keď škôlka, v ktorej som vyučovala, nebola veľká, a s prihliadnutím na jednotlivé dni v týždni ju navštevovalo len osem až pätnásť detí, ku koncu pobytu som sa s nimi už skôr len hrala ako ich učila. Veľmi sa z toho ale tešili. Páčilo sa im, že sa o nich zaujíma niekto pre nich zaujímavý, kto vyzerá aj hovorí inak, ako sú zvyknuté.

Učiť deti v predškolskom veku, ktoré navyše hovoria úplne iným jazykom ako vy, musí byť naozaj vyčerpávajúce. Prečo ste sa rozhodli, že svoje leto strávite práve takto?

Ako som hovorila už na začiatku, na výber bolo niekoľko projektov, do ktorých sa mohli stážisti zapojiť. Ja som si tento vybrala, pretože obľubujem prácu s deťmi a videla som v tom výzvu. S učením už som nejaké skúsenosti mala, no táto stáž bola predsa len o niečom inom. Veľmi ma to baví, pri učení si človek s deťmi vybuduje vždy veľmi špecifický vzťah, z ktorého si na celý život vždy niečo odnesú obe strany.

Zistila som, že k životu priveľa komfortu netreba

V čom sa Česko od tejto severoafrickej krajiny líši najviac?

Asi obyvateľmi. Nechcem generalizovať, ale za tých pár týždňov som si všimla, že Egypťania sú omnoho skromnejší ako my Česi. Ďalším veľkým rozdielom je, že ak sa im niečo nepáči, či už v politike alebo fungovaní mesta, nesedia doma a nesťažujú si v kruhu rodiny, ale okamžite preberajú iniciatívu a problém riešia.

Egypt je známy svojou bohatou kultúrnou minulosťou. Je toto dedičtstvo cítiť aj po toľkých tisícročiach?

Jednoznačne áno. Niekoľko krát som napríklad videla, ako vedľa bežného rodinného domu stál staroveký chrám, či iná pamiatka, a obyvateľom ani nenapadlo nejako ju poškodiť. Staroveká aj terajšia kultúra v Egypte existujú vedľa seba bez akýchkoľvek problémov, čo bola ďalšia vec, ktorá ma po príchode prekvapila.

Šesť týždňov mimo domova, či aspoň okruhu známych, sa na človeku určite nejako podpíše. Zmenila nejako vaša stáž pohľad na život tu v Európe?


Určite, bol to jeden z najsilnejších a najdôležitejších zážitkov môjho života. Naučila som sa žiť aj v prostredí, ktoré neposkytuje veľa komfortu a počas toho som zistila, že ho k životu vlastne toľko nepotrebujem. Chudoba a štýl života obyvateľov Egypta mi ukázala, aké malé sú v skutočnosti moje každodenné problémy a na čom skutočne záleží. Po tom, ako som sa vrátila naspäť do Břeclavi som si všimla, že som omnoho trpezlivejšia a kľudnejšia, ako som bola pred odchodom. Dnes už ma len tak niečo nerozhádže a myslím, že práve tento čas strávený Afrike má na to veľmi výrazný podiel.

Barbora Wagnerová je dvadsaťtri ročná študentka magisterského ročníka na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity. Pred dvoma rokmi strávila šesť týždňov v Egypte, kde sa venovala výuke angličtiny v jednej z materských škôl. Pochádza z českého mesta Břeclav, kde vedie skupinu skautov.

Martina Paulenová

Autor: Stisk Studentský deník | neděle 16.4.2017 21:21 | karma článku: 16.05 | přečteno: 717x

Další články blogera

Stisk Studentský deník

Záběry ze země už nestačí, drony přepisují možnosti žurnalistiky

Záběry pořízené dronem oživují zpravodajské reportáže. Novináře však často zpomalují legislativní procesy.Vyřídit povolení k létání ve městě trvá až tři dny. Více o dronech se studenti dozvěděli na Multimediálním dni.

16.11.2017 v 16:10 | Karma článku: 3.37 | Přečteno: 99 | Diskuse

Stisk Studentský deník

Mikroskopické rozsivky zabodovaly, celorepublikový Science slam má svou vítězku

Hračky, rozbité skleničky i nafukovací panna. Pomůcky, bez kterých se mladí vědci neobešli ve středu večer na prvním finále celorepublikového Science slamu v Brně. Největší přízeň diváků si získala algoložka Barbora Chattová.

16.11.2017 v 13:56 | Karma článku: 3.68 | Přečteno: 127 | Diskuse

Stisk Studentský deník

Dcery tvrdí, že jsem v pětačtyřiceti začal dělat youtubera, říká novinář Jindřich Šídlo

Svoji profesi dělá přes pětadvacet let a patří mezi novinářskou tuzemskou špičku. Nyní se přesunul k vizuální novinářské tvorbě a vytváří s kameramanem Tomášem Dusilem satirický pořad Šťastné pondělí pro portál Seznam Zprávy.

14.11.2017 v 22:04 | Karma článku: 8.58 | Přečteno: 465 | Diskuse

Stisk Studentský deník

Spartan Race není jen o plazení v bahně, důležitá je i běžcova psychika, říká závodník

Závod v pěti stupních pod nulou i v polední výhni uprostřed července. Nošení pytlů se štěrkem nebo plazení pod ostnatým drátem. I takhle může vypadat jeden z nejpopulárnějších běžeckých závodů Spartan Race.

6.11.2017 v 23:55 | Karma článku: 8.94 | Přečteno: 303 | Diskuse

Další články z rubriky Cestování

Miroslav Hruška

Netradiční květnový výlet do Polska aneb Polsko (rychlo)vlakem i letadlem - díl druhý

V prvním díle této dvojdílné reportáže jsem s mým kamarádem zkoumal dopravní zajímavosti Katovic. Na závěr jsme se přesunuli polským Pendolinem do Varšavy. V tomto dílu tedy prozkoumáme Varšavu a také se proletíme letadlem ...

17.11.2017 v 13:10 | Karma článku: 8.17 | Přečteno: 204 | Diskuse

Regina Karasová

Boubín

S manželem si vyjet na cesty znamená obvykle malý turistický horror .. a nejinak tomu bylo i tentokrát, asi před měsícem, týden po vichřici Herwart, při výletu na vrch Boubín a stejnojmenný prales .

17.11.2017 v 11:12 | Karma článku: 12.61 | Přečteno: 202 | Diskuse

Jan Vaverka

Baskicko – 7. Díl: Co navštívit na cestě do Baskicka - Německo

V příštích třech dílech bych se rád zmínil o několika lokalitách, které nejsou tak zprofanované, ale dle mého soudu rozhodně za návštěvu stojí. Začnu od Německa.

17.11.2017 v 8:20 | Karma článku: 11.76 | Přečteno: 157 | Diskuse

Michal Dokoupil

V oáze Hedvábné stezky

Stejně jako po celá tisíciletí karavany Hedvábné stezky, i my jsme na naší cestě Čínou zastavovali v pouštních oázách, abychom se osvěžili po dlouhých kilometrech strávených v písečné krajině.

16.11.2017 v 16:00 | Karma článku: 9.08 | Přečteno: 180 | Diskuse

Petra Brabencová

Benátská ,,socka"

Vaporetto, je vlastně takový vodní autobus - až na to, že je to loď! Má několik linek a kdo je v Benátkách poprvé má pocit, že je to složitější než metro v New Yorku.

16.11.2017 v 10:24 | Karma článku: 10.58 | Přečteno: 422 | Diskuse
Počet článků 2588 Celková karma 8.41 Průměrná čtenost 1127

Stisk je studentský online deník tvořený studenty Katedry mediálních studií a žurnalistiky Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. Blog Stisku je po dohodě s redakcí Blog iDnes.cz koncipován jako skupinový. Stisk vznikl v roce 1997 jako jeden z prvních internetových časopisů v České republice, v rámci blogu iDnes se představuje od února 2009. Plná verze časopisu Stisk je na www.munimedia.cz/kurz/stisk/.
Tiráž:
Vedoucí projektu Stisk: Jaroslav Čuřík
E-mail: curik@fss.muni.cz
Telefon: +420 549 49 3642
Adresa: Katedra mediálních studií a žurnalistiky, FSS MU, Joštova 10, 602 00 Brno.
Tiskové zprávy zasílejte na: stisk.munimedia@gmail.com
 



Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.