Pri liečbe akútnej mozgovej príhody záleží na každej sekunde

Cievna mozgová príhoda nastáva pri prerušení dodávky krvi do mozgu, čo môže mať za následok ochrnutie, aj smrť. Doktori ho musia vyriešiť do niekoľkých hodín. Problematiku liečby mŕtvice približuje neurologička Stanislav

Brno – Mozgová príhoda, alebo mŕtvica, je veľmi častým ochorením, ktoré postihuje ľudí v čoraz mladšom veku. K jej stále rozšírenejšiemu výskytu napomáha najmä zlá životospráva, napríklad fajčenie. V nemocniciach sú pre to tímy špecialistov, ktorí sú pripravení zachrániť zdravie pacienta v čo najkratšom čase. Jednou z nich je aj neurologička Stanislava Jakubíček, ktorá svoje niekoľkoročné skúsenosti zo Spojených štátov uplatňuje v Brne.

Ako rýchlo treba v prípade zistenia akútnej cievnej mozgovej príhody (CMP) postupovať?

Od vzniku zrazeniny, teda v prípade zablokovania cievy v hlave či na krku dochádza k nedokrvovaniu nejakej časti mozgu a musí sa postupovať čo najrýchlejšie. Mozgové tkanivo tak začína odumierať už po asi štyroch a pol hodinách od vzniku zrazeniny, zatiaľ čo vážne a trvalé následky sa dostavujú do šiestich hodín. Takíto pacienti končia trvalo indisponovaní a môže hroziť aj smrť. Šesť hodín je teda časový úsek, v ktorom pacientovi musíme pomôcť.

Keď pacienta privezú do nemocnice so známkami mŕtvice, čo ďalej nasleduje?

Ľudí odvážajú urgentne na CT vyšetrenie, kde si ich rovno preberáme my. Podľa snímok ich stav posúdime a hneď tam tých ľudí liečime, pokiaľ je to možné. Zásadné je pre nás poznať dobu od začatia ochorenia. Keďže zhruba jedna štvrtina pacientov sa s mŕtvicou zobudí, nevieme tento čas presne určiť a použijeme špeciálny typ kontrastného CT vyšetrenia. Aj podľa toho potom vyberáme vhodný typ liečby.

Liečebných metód je teda viacero. Aké sú najčastejšie z nich?

Najčastejšia metóda liečby je pomocou trombolýzy, kedy sa do krvi pacienta zavedie špeciálny roztok, ten zrazeninu rozpustí. Pokiaľ sa však na CT angiografii ukáže uzatvorená cieva, volíme mechanickú rekanalizáciu. Pri nej sa cez stehennú tepnu zavedie katéter, ktorý sa cez aortu dovedie do postihnutého miesta a mechanicky zrazeninu odstráni. V iných prípadoch sa používajú lieky proti zrážaniu krvi, vysokému tlaku, či vysokej hladine cholesterolu. To už hovoríme o konzervatívnej liečbe.

Aké sú hlavné faktory vzniku takejto príhody?

Najzávažnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje vznik akútnej mozgovej príhody je vysoký tlak. V dobe, kedy hypertenziu majú bežne už mladí ľudia je dôležité, aby si ho pravidelne sledovali a liečili. Spolu s vysokým cholesterolom ide o najčastejšiu príčinu vzniku príhody najmä u starších ľudí.

Vysoká hladina cholesterolu zo sebou nesie mnoho rizík, ako súvisí so vznikom CMP?

Najväčší dopad zlej hladiny cholesterolu v krvi je ateroskleróza, teda že sa cholesterol ukladá na vnútornom povrchu ciev, čím nie len znižuje prietok krvi, ale hrozí tak aj jeho odlúpnutie. V českej populácií je výskyt vysokej hladiny cholesterolu veľmi častý. Súvisí to najmä so zlou životosprávou v strednom a neskoršom veku, najmä čo sa týka nezdravej stravy, ale aj fajčenia. 

Na čo by si mali dávať pozor mladí ľudia?

U mladších pacientov je prevládajúcim faktorom srdcová arytmia, teda nepravidelnosti v práci srdca. Najčastejšou je fibrilácia siení, ktorá môže viesť k vzniku krvných zrazenín a eventuálne k cievnej príhode, či infarktu. Dlhodobé liečenie tohto problému prebieha každodenným užívaním liekov, čo súvisí s pravidelnými vyšetreniami krvi.

Môže sa mozgová príhoda dostaviť aj ľuďom, ktorý netrpia výraznou predispozíciou?

Áno, ľudia by si mali dávať pozor napríklad pri pohybových aktivitách a na neopatrné pohyby s hlavou a krkom pri masážach. Mám skúsenosti s mŕtvicou, ktorá bola následkom natrhnutej cievnej steny pri bežnej masáži. Iného pacienta zase trhol pes na vôdzke, čo spôsobilo podobný problém.

Ako môžeme vzniku mŕtvice predísť, alebo jej riziko aspoň zredukovať?

Všetky spomenuté faktory spolu často do veľkej miery súvisia. Najdôležitejším spôsobom prevencie je preto dodržiavanie správnej životosprávy, ako aj sledovanie svojho zdravotného stavu či už sami, napríklad meraním tlaku, alebo pravidelnými návštevami lekára.

Autor: Stisk Studentský deník | sobota 9.12.2017 12:45 | karma článku: 12,68 | přečteno: 279x
  • Další články autora
  • Počet článků 2823
  • Celková karma 0
  • Průměrná čtenost 1121x
Stisk online je studentský online deník tvořený studenty Katedry mediálních studií a žurnalistiky Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně. Blog Stisku je po dohodě s redakcí Blog iDnes.cz koncipován jako skupinový. Stisk vznikl v roce 1997 jako jeden z prvních internetových časopisů v České republice, v rámci blogu iDnes se představuje od února 2009. Plná verze časopisu Stisk online je k dispozici zde.

Tiráž:
Vedoucí projektu Stisk online: Jaroslav Čuřík
E-mail: curik@fss.muni.cz
Adresa: Katedra mediálních studií a žurnalistiky, FSS MU, Joštova 10, 602 00 Brno.
Tiskové zprávy zasílejte na: stisk.munimedia@gmail.com