Recenzia: Hudobný Disneyland, aj tak sa dá nazvať koncert Hansa Zimmera

Hans Zimmer v Bratislave si získal celé publikum a aj tancujúceho zvukára. Hollywoodska show v plnej paráde ukázala, že aj vážna hudba sa dá zahrať vo veľkom štýle ako rockový koncert avšak bez gýčového pozlátka. 

Včera v bratislavskom štadióne Ondreja Nepelu zahral Hans Zimmer so svojím orchestrom prvýkrát na Slovensku vrámci šnúry koncertov Hans Zimmer Live. Takisto pred rokom v štadióne vystúpil Ennio Morricone, legenda medzi hudobnými skladateľmi, ktorého Vtedy na západe, musí uctievať každý hudobný fajnšmeker. Ale ak by sme mali porovnať tieto dva koncerty, tak Morricone bol ako povinný výlet do prírodovedeckého múzea, kde síce uvidíte tú starú rybu naloženú vo formaldehyde a je to poučné, ale Hans Zimmer predviedol, že aj koncert môže byť ako zábavný lunapark plný kolotočov, cukrovej vaty a zábavy. Možno konzervatívnejšie publikum by namietalo, že koncert Zimmera bol príliš megalomanský, ale Hans Zimmer nadchol celý štadión a záverečné standing ovation si zaslúžil ako nik iný.

Kedže som očakávala laťku nastavenú ako u westernového velikána, zaskočilo ma, že Zimmer vôbec nedirigoval, počas celého koncertu hral na rôzne nástroje, každý soundtrack uviedol nejakým príbehom a veselo spomínal na jeho návštevu Slovenska. Asi málokto vie, že za jeho soundtrackom k Sherlockovi Holmesovi stojí práve Slovensko a slovenská rómska rodina Sendreiovci z Kokavy nad Rimavou, vďaka ktorým objavil čaro cigánskej hudby a jej ducha vložil do pokračovania Hra tieňov. Doteraz je s nimi kamarát a pozval ich aj na premiéru do Londýna.

Je škoda, že z Holmesa zahrali asi dve minúty, popritom Zimmer kričal „Túto som zložil pre vás!“ čo znelo celkom falošne, ale chápem, že si chcel na začiatok získať publikum. Už počas prvých skladieb je jasné, že nepôjde o bežný inštrumentálny koncert, ale niečo veľkolepé. Svetelná show, emócie, humor. Ak sa to zdá ako príliš tak k hollywoodskemu prevedeniu sa ako protiváha stavia hudba, ktorá všetko narovnávala do horizontálnej línie, aby sa váha nepretočila do gýču.

Hra na city a silný vizuálny zážitok

Huslista s  typickou Holmes čiapkou, harmonikár čo vyzerá ako pouličný umelec, čelistka, ktorá sa zvodne prechádzala po pódiu a veselo sa usmievala na publikum pri tanci s čelom až po bubeníka, čo vyzerá že si odskočil z motorkárskeho klubu. Členovia orchestra neboli len tehlou v stene ale každý mal vlastnú osobnosť, Zimmer ich nepredstavoval ako zamestnancov ale dobrých priateľov. „Títo dvaja pred mesiacom utiekli a vrátili sa ako manželia! Tak nech si s nami užijú svadobnú cestu. Nech ženích pobozká nevestu,“ vtipkoval Zimmer. Mladomanželský pár nebol jedinou hrou na city publika. „Keď som sa dozvedel, že zomrel Heath Ledger, chcel som soundtrack prerobiť. Bol až príliš...Ale potom som si uvedomil, že čistou formou mu práve prejavím poctu, so všetkým rozbitým sklom a silnou anarchiou.“ Pri rozprávaní o batman trilógií, bolo vidieť, že schováva v sebe silnejšie emócie aj samotný skladateľ. „Potom prišla premiéra Temný rytier povstáva a neskôr som sa dozvedel o masovom strieľaní v Aurore. Vtedy som bol schopný jediného vyjadrenia: devastovaný. Potom som skomponoval túto skladbu na počesť obetí,“ vysvetľoval Zimmer. Orchester zahral skladbu This is Aurora a ak dovtedy ostal jediný poslucháč ľahostajný, po tejto časti si hudba získala každého. Vrátane zvukára, ktorý počas celého koncertu tancoval a ten to v scenári rozhodne nemal.

Išlo o prepracovanú show, hudobný Disneyland kde vás možno jedna atrakcia možno až tak nebavila, ale tá druhá skončila skôr ako ste stihli zalapať po dychu od silného zážitku. Predstavenie vyšperkované svetelnými efektmi, Tenká červená línia mala aj vlastnú animáciu, soundtrack k Temnému rytierovi doprevádzal tajomný netopier a ako neuveriteľné zakončenie prišla hra na organ s mohutnými píšťalami, ktorý sa zhmotnil akoby zo samotnej hudby a jeho lesk umocnil hru so svetlom. A aj keď detaily ako huslista tancujúci írsky tanec mohol na niekoho pôsobiť ako príliš, ukázali nám, že aj niečo vážne sa dá spraviť v hollywoodskom štýle a nestratiť ani trochu serióznosti. Lunapark hodný svojho mena: Hans Zimmer naživo. 

Autor: Zuzana Dzurdzíková