Nechcem vo filme podsúvať divákom, ako sa na situáciu pozerám já, hovorí režisér Trojan

Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa majú diváci možnosť v kinách vidieť snímok Toman, ktorý ukazuje nie len jedného z najvplyvnejších mužov Československa na konci päťdesiatých rokov, ale aj historickú situáciu.

Brno – Režisér Ondřej Trojan je známy predovšetkým pre svoje filmy Občiansky preukaz či Želary. Jeho nový film Toman sa sústredí na príbeh Zdeňka Tomana, šéfa československej zahraničnej rozviedky v období tretej republiky. „Doba bola pre mňa len pozadím príbehu a nebola pre mňa až tak dôležitá. Chcel som, aby bol ten príbeh naozaj nemilosrdne pravdivý. Aby ma nemohol nikto napadnúť, že si tu robím nejakú ideológiu naopak, alebo nejakú agitáciu,“ hovorí Ondřej Trojan. 

Prečo ste sa rozhodli práve pre obdobie tretej republiky a príbeh Zdeňka Tomana?

Ku mne sa téma dostala náhodou. Zaujala ma najprv postava Tomana. Ide o exemplárny príklad kariéristu a človeka, ktorý má veľké ambície, zároveň však netúži byť až tak na výslní. Svojim spôsobom to bol plachý človek, ktorý bol nerád v strede pozornosti a preto mu pozícia hýbateľa s nitkami vyhovovala. Tretia republika, v ktorej sa dej odohráva je podľa mňa zaujímavá, pretože tam vidím prapočiatok politiky, ktorá nám tu zostala až do dnes. Vytvárala sa tam nová povojnová kultúra, ktorú vidíme aj v súčasnosti. Keď som ten film točil netušil som, že bude až tak politický a že sa tie udalosti zmelú tak, že podobnosť s tým čo sa dialo po vojne bude taká veľká. To ma samozrejme neteší najmä preto, že to nie je politika, ale skôr také politikárčenie a myslím si, že by mala byť hlavne ostražitá mladá generácia. Predsa len tá krajina jej tu po nás zostane.

Myslíte si, že práve filmy s historickou témou môžu tomu pomôcť?

Pripadá mi, že mladí sa až príliš venujú svojim osobným veciam, pričom tie verejné im na srdci ležia len málo. Momentálne sa to lepší. Pred siedmimi rokmi, kedy sa s filmom začínalo, mi to pripadalo úplne beznádejné. Teraz sa už mladí začínajú viac zaujímať o históriu a politiku, čo je podľa mňa veľmi dôležité. Nedostatok vidím ale aj v školstve, pretože o histórií sa vyučuje zle a málo. Stále sa len nostalgicky vraciame k rokom kedy tu boli komunisti, ale o tom ako to vzniklo, prečo ich tu máme, čo všetko majú na svedomí a ako je možné, že sa k takejto ideológií ľudia znovu vracajú sa až tak nehovorí.

Chceli ste aj preto ukázať ako to fungovalo v danej dobe?

Doba bola pre mňa len pozadím príbehu a nebola pre mňa až taká dôležitá. Chcel som, ale bol ten príbeh naozaj nemilosrdne pravdivý. Aby ma nemohol nikto napadnúť, že si tu robím nejakú ideológiu naopak, alebo nejakú agitáciu.

Vo filme sa nachádza viacero záberov priamo z päťdesiatych rokov a každá postava je predstavená titulkami. Zvolili ste takýto skoro až dokumentárny spôsob rozprávania práve kvôli zobrazeniu úplnej pravdy?

Potreboval som, aby ľudia identifikovali jednotlivé historické postavy, ktoré boli dôležité. Dlho som s tým pracoval. Dával som to dokopy tak, že v strižni som mal materiál na poskladanie dokumentu. Keďže ale nie som dokumentarista, ale režisér hraných filmov, tak som jednotlivé scény zdramatizoval. Nie však ako celok. To by som už musel spájať viaceré postavy a v tej chvíli by som si už nemohol stáť za tým, že to je historicky pravdivý film. To by mohlo byť pre diváka stráviteľnejšie a nejednalo by sa o tak ťažký film na sledovanie, ale potom by tam už bolo príliš veľa fabulácie.

Vo filme sa však nachádzali aj postavy, pri ktorých nebolo dostatočné množstvo informácií, aby bolo ich vystupovanie úplne pravdivé. Ide napríklad o Tomanovu manželku Peslu, ktorá má vo filme dôležitú rolu, ako ste postupovali pri nej?

Aby bol film emocionálne zaujímavý, potreboval som aby postavy boli z mäsa a kostí. Aj pri temnej postave ako bol Toman som chcel ukázať, že má nejaké zázemie. O Pesle vieme doložiť, že bola zarytá stalinistka a máme k dispozícií list, ktorý napísala pri svojej samovražde. O jej osobných charakterových vlastnostiach sme ale nevedeli veľa. Išlo len o útržky, ktoré nevieme doložiť z iných zdrojov. Preto som chcel do tejto postavy dať dobrú herečku, ktorá ale nie je na plátne až taká známa. Dal som preto Kateřine Winterovej, ktorá ju stvárnila, veľkú slobodu, aby prekvapila aj mňa tým, ako postavu uchopí. Bol som ale pripravený na to, že postavu budeme korigovať ak by nezapadala do celku. To sa ale nestalo.

Celý príbeh aj postava Tomana je výrazná vo viacerých národoch, nie len u nás. Myslíte si, že by film ustál ako historicky pravdivý aj v iných krajinách?

Ja som na to sám veľmi zvedavý. Za prvé sme v kontakte s jeho nevlastnou dcérou, ktorá žije v kalifornskej Santa Barbare, kde by sme chceli v rámci filmového festivalu film aj premietať. Ona ho má ale za veľmi láskavého človeka. To je typické pri viacerých psychopatických postavách, že v rodinnej sfére vystupovali úplne inak ako mimo nej. Za druhé je jasné, že Izraelci ho majú za hrdinu, keďže každý sa na to pozerá z vlastných skúsenosti a histórie a potom podľa toho kde vyrastal a čo ma naštudované. Aj preto som nechcel v rámci filmu podsúvať divákom, ako sa na situáciu pozerám ja. Preto je napríklad hudba spravená veľmi v pozadí a film je stíšený, aby diváci naozaj dávali pozor na to, čo sa na plátne deje. A to bez toho aby som im ja hovoril kedy to je napríklad napínavé, alebo kedy sa majú báť.

Karolína Bieliková